Opis i zarys fabuły
Cyklus Televízia po slovensky sa zamýšľa nad uplynulými 55-timi rokmi slovenského televízneho vysielania. V deviatich hodinových dieloch budeme sledovať zložitosti jej cesty - víťazstvá, ale aj pokorenia v rokoch nehumánneho režimu. Tvorcovia nechcú predostrieť len archívnu fresku. Preto do relácie pozvali viacerých pamätníkov, zakladateľov, tvorivých aj technických pracovníkov. Chýbať nebudú ani historici, teoretici, umelci, teológ a iné profesie, ktoré zdanlivo s kreovaním média nesúvisia. Reč nebude iba o známych televíznych produkciách zo všetkých oblastí jej tvorby, ale aj o zmysle a filozofii verejnoprávneho média. Námety Milana Antoniča, archivára STV, tvorivo rozvíjajú tvorcovia troch trojdielnych zoskupení: Milan Homolka, ktorý si do scenáristickej spolupráce prizval Daniela Heviera, Peter Gerža ide v tandeme s Jurajom Šebom a obdobie po roku 1989 mapuje režisér Peter Hledík. V prvom dieli si tvorcovia spomenú na celkom prvé vysielanie z PKO v Bratislave, odkiaľ sa 3. novembra 1956 naživo prenášal slávnostný program k 30. výročiu začatia rozhlasového vysielania na Slovensku (vystúpenie SĽUK-U) a na všetky problémy s tým spojené. V tom čase saprvýkrát sa objavila Nedeľná chvíľka poézie a prvý priamy prenos divadelnej hry ako prvá dramatická relácia Televízneho štúdia Bratislava Kornijčukove Krídla, hneď prvá televízna inscenácia opery - W.A.Mozart: Únos zo serailu. V r 1957 vzniká prvá televízna inscenácia hry z televíznych priestorov v štúdiu na Kamzíku od Vladimíra Novotného Do videnia, Lucienne v réžii Jána Roháča. Sú tam len dve postavy: Mária Kráľovičová a Elo Romančík. V r.1958 - prvý raz musela STV zabezpečiť sériu priamych prenosov z významného medzinárodného športového podujatia - Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní. Bol to prvý krasokorčuliarsky šampionát, ktorý prenášala televízia v Európe. V 15 krajinách ho videlo viac ako 20 miliónov divákov. 12.1.1959 - začiatok tradície „bratislavských pondelkov“. Bertold Brecht: Život Galileiho, prevzaté predstavenie SND, réžia Tibor Rakovský. Fenomén „bratislavské pondelky“. V jeho začiatkoch vôbec nikto nemohol predpokladať, ba ani tušiť, že sa rozvinie do takých rozmerov a kvality. Dodnes tento terminus technicus rezonuje v spomienkach najmä staršej generácie televíznych divákov, pričom je paradoxné, že viac v Čechách, ako na Slovensku. K jeho vzniku prispelo viacero priaznivých (z televízneho hľadiska) faktorov: V 50-tych rokoch televízia v pondelok nevysielala. Slovenská časť ČST neustále „bojovala“ s pražským vedením o to, aby mala väčší podiel v celoštátnom vysielaní (koniec-koncov tento stav pretrvával počas celej existencie Československej televízie). Koncom roka 1958 najvyššie vedenie štátu rozhodlo, že pracujúci ľud si zaslúži, aby televízia vysielala aj v pondelok, tak sa od roku 1959 muselo pravidelne vysielať už 7 dní v týždni. Pražské vedenie si uľahčilo prácu a rozhodlo, že keď sú Slováci stále nespokojní so svojim podielom vo vysielaní, tak nech im patrí celý pondelok. V pondelok nehrali ani divadlá a tak v časoch, keď sa muselo vysielať „naživo“, boli vlastne k dispozícii tí najlepší, špičkoví herci. Iste v úvodnom dieli nebudú chýbať prvé programy pre deti, prvé kroky Lasicu a Satinského ako aj športové prenosy napr. z celoštátnej spartakiády v Prahe. Celý seriál je sprevádzaný komentárom pod obrazom, ktorý nahovorili Boris Farkaš a Miroslav Noga.