Opis i zarys fabuły
Cyklus Televízia po slovensky sa zamýšľa nad uplynulými 55-timi rokmi slovenského televízneho vysielania. V deviatich hodinových dieloch budeme sledovať zložitosti jej cesty - víťazstvá, ale aj pokorenia v rokoch nehumánneho režimu. Tvorcovia nechcú predostrieť len archívnu fresku. Preto do relácie pozvali viacerých pamätníkov, zakladateľov, tvorivých aj technických pracovníkov. Chýbať nebudú ani historici, teoretici, umelci, teológ a iné profesie, ktoré zdanlivo s kreovaním média nesúvisia. Reč nebude iba o známych televíznych produkciách zo všetkých oblastí jej tvorby, ale aj o zmysle a filozofii verejnoprávneho média. Námety Milana Antoniča, archivára STV, tvorivo rozvíjajú tvorcovia troch trojdielnych zoskupení: Milan Homolka, ktorý si do scenáristickej spolupráce prizval Daniela Heviera, Peter Gerža ide v tandeme s Jurajom Šebom a obdobie po roku 1989 mapuje režisér Peter Hledík. Obdobie rokov 1965 - 1969 pohlo dopredu tak v technickej oblasti ako aj z hľadiska umiestnenia televízie do nových priestorov. Uvidíme slávnostný výkop novej budovy Slovenskej televízie v Mlynskej doline a ako zaujímavosť iste poteší, že prvýkrát v histórii STV bola do vrtuľníka namontovaná ručná televízna kamera, t.j.išlo o prvý priamy prenos z lietajúceho objektu. Život sa rozbieha aj v košickom štúdiu, kde vznikajú predchodcovia detskej súťaže Zlatá brána. Spoločenská klíma sa mení. Politické uvoľnenie v druhej polovici 60-tych rokov má evidentný vplyv na vývoj programovej oblasti. Slovenská televízia už začína zbierať medzinárodné ocenenia za svoju tvorbu (prvá ocenená relácia „Konečná stanica rytmus“ - Strieborná nymfa na MTF v Alexandrii r.1965 a mnohé ďalšie). V r.1966 registrujeme l. ročník Bratislavskej lýry. Významným počinom v oblasti dramatickej tvorby bol 3-dielny televízny film Canarisova krvavá hviezda. V roku 1966 sa začal napĺňať, takpovediac, svetový unikát, ktorý sa dá pracovne nazvať „Príbeh troch hárf“. V priebehu troch po sebe idúcich rokov (1966,1967,1968) získala STV na Medzinárodnom televíznom festivale folklórnych programov v Dubline (Írsko) vždy jednu z hlavných cien: rok1966 Zlatá harfa za program Zďaleka ideme, novinu nesieme (réžia Martin Slivka), rok 1967 Bronzová harfa za program Roztrhla sa hudáčkovi struna (réžia Martin Ťapák), rok 1968 Strieborná harfa za program Môj vienok zelený (réžia Martin Ťapák). Na obrazovkách sa vytvoril dramaturgický cyklus Pozývame vás do divadla. Politické udalosti a celý rok 1968 mal fatálny vplyv na celú činnosť Slovenskej televízie. Celospoločenské dianie sa odrážalo najmä v publicistike, ale jeho vplyv je zreteľný v celej programovej oblasti. Úspechy na medzinárodných televíznych festivaloch pokračovali. Barabášov film Krotká získal v r.1968 Veľkú cenu (Grand Prix) na Medzinárodnom televíznom festivale v Monte Carlo. Mimoriadny celosvetový ohlas vzbudil televízny film Balada o siedmich obesených (réžia Martin Hollý, r.1968), ktorý získal v r.1969 Veľkú cenu - Zlatá nymfa na Medzinárodnom televíznom festivale v Monte Carlo a zároveň získal aj Cenu kritiky.